"Už od roku 1984 žil v neustálych bolestiach následkom hroznej nehody. Následne mu bol diagnostikovaný Lupus, ktorý sám o sebe môže spôsobovať nepopísateľné bolesti.
A jediné, čo Michael vždy chcel bolo, aby ho tá bolesť - či už vnútri alebo zvonku - nechala na pokoji. Vypestoval si závislosť na lieku, ktorý mu bol predpisovaný proti bolestiam, na Demerolu. Všetko utrpenie, ktorým prechádzal kvôli falošným obvineniam, ho veľmi tvrdo zasiahlo. Vedeli sme, že berie Demerol od doby, kedy bol v roku 1984 popálený. Je obrovský rozdiel medzi niekym, kto sa stane narkomanom kvôli zlej voľbe a niekym, kto sa stane náhodne závislým na predpisovanom lieku. Michael bol horlivý odporca drog a bol zničený, keď zistil, že sa ocitol v pasti závislosti v prvom rade spôsobenej vedľajšími účinkami liekov." (JermaineJackson v knihe You Are Not Alone, Michael)
Michael sám potvrdil závislosť na liekoch v živom prenose z Neverlandu, kedy rozprával o svojej nevine a rozhorčení nad médiami. Podľa jeho slov sa rozvinula závislosť na utišujúcich liekoch odkedy podstúpil rekonštrukciu pokožky na spálenej časti hlavy po nehode pri nakrúcaní reklamy pre PEPSI v roku 1984. V čase nakrúcania živého vstupu bol práve po odvykacej kúre v Anglicku, kde ho sprevádzala dlhodobá priateľka Elizabeth Taylor. Tu je jeho vlastné stanovisko:
V roku 1997 vyšiel album BLOOD ON THE DANCE FLOOR, v ktorom púta špeciálnu pozornosť singel Morphine. Rozpráva o závislosti na tomto lieku, melódia a text vystihuje pocity pri podávaní lieku, behom jeho pôsobenia a pri odvykaní. Ide akoby o Michaelove volanie o pomoc, verejné priznanie a ľútosť:
„Už od špeciálu ku tridsiatemu výročiu (koncerty v MSG v septembri 2001) začínali šeptom kolovať obavy o Michaelove blaho. Niektorí členovia rodiny intuitívne zachytili v New Yorku určité veci a mali podozrenie, že zase zápasí so svojou závislosťou na liekoch. Ja som si nevšimol nič, čo by mi robilo starosti, ale spätne som pochopil, ako si udržoval odstup – iný hotel, iná šatňa, po skúškach i po predstavení s nami trávil málo času. Spočiatku som to pričítal tomu, že Michael je proste Michael a potrebuje svoj priestor. Potom mi niekto vysvetlil, že Michael nechcel byť v našej blízkosti a prinútil určité osoby – od opatrovateľky cez členov jeho sprievodu a manažment až po ochranku, aby mu sľúbili, že neprezradia jeho bratom ani sestrám ako na tom je. Naraz do seba všetko zapadalo. Poučil som sa, že keď si je niekto vedomý svojho problému a aj tak ho nedokáže prekonať, potom tí poslední ľudia, ktorých potrebuje mať nablízku sú tí, ktorí dokážu prekuknúť spoločenskú masku. Rodina nie je platený poskok ani zbožňujúca základňa fanúšikov.
Keď nám začalo svitať, rozhodla sa rodina jednať na základe svojich podozrení a moji súrodenci sa začiatkom roku 2002 vrhli na Neverland. Ja som bol mimo mesto, ale matka, Jackie, Tito, Randy, Janet, Rebbie a LaToya sa všetci vydali na sever spolu s doktorom, pripravení zasiahnuť. Keď tam nečakane dorazili, ochranka ich nepustila dovnútra, takže jeden z bratov vyliezol na stenu, zoskočil na druhej strane a stisol tlačidlo, ktorým sa otvárala brána pre autá.
V hlavnej budove nenašli nič nepatričné. Michael mieril s Princom a Paris k bazénu, kráčali ruka v ruke – opatrovateľka Grace ich odviedla, aby sme si mohli prehovoriť s ich otcom. Bolo to emocionálne stretnutie. Tito mal podozrenie, že niečo nie je v poriadku a prosil Michaela, aby im povedal pravdu – pokiaľ sa niečo deje, naliehal, musí sa Michael zveriť, rodina mu vždy pomôže. Michael bol uvoľnený a upokojoval ich. Povedal, že to zle pochopili. Trval na tom, že mu je skvelo a nič mu nechýba. Dokonca i doktor musel súhlasiť. Takže vlastne k žiadnemu zásahu nedošlo a všetci odchádzali spokojnejší, i keď nie stopercentne upokojení.
Vieme, že Michael v neskorších procesoch priznal, že jeho úsudok mohol byť poškodený liekmi proti bolesti, ktoré bral, takže nepochybne niečo zatajil, ale je ťažké zistiť pravdu, keď sa niekto ukrýva za vzdialenosť a za tých, ktorí mu slúžia.
Neskôr sme tiež zistili, že hlavný dôvod prečo Michael znovu prepadol závislosti na liekoch bol ten, že po incidentu z roku 1999 trpel väčšími bolesťami než predtým. Mal polhodinové vystúpenie na nejakej charitatívnej akcii v Mníchove a pri speve Earth Song stál na hydraulickom mostíku, ktorý ho zdvíhal vyššie a vyššie nad javisko, zatiaľ čo pieseň dosahovala crescenda (maxima). Mostík mal pomaly klesať a niesť ho späť na javisko. Lenže mechanika zlyhala a mostík proste začal padať z výšky štvrtého poschodia, pričom sa Michael držal zábradlia, ale stále spieval. V tom okamžiku technik stlačil tlačidlo núdzového zastavenia a tým zrejme zachránil môjmu bratovi život – pád sa nezastavil, ale spomalil do kolapsu, ktorý potom jeden člen štábu opísal ako „rýchly spomalený pohyb“. Michael pristál tvrdo, dopadol na betón rýchlosťou pristávajúceho parašutistu.
Všetci v zákulisí i v kapele sa báli najhoršieho, mysleli si, že si pri takom prudkom páde určite polámal kosti. Obecenstvo však jasalo, pretože sa domnievalo, že to všetko patrí k vystúpeniu. Michael nečakane vstal, vyšplhal sa späť na javisko a pieseň dokončil. Tí, ktorí stáli v zákulisí vedeli, že bojuje, ale nechce to odpískať. Po Earth Songu dokonca predviedol ešte You Are Not Alone. Zrejme mu pomohol adrenalín. Akonáhle sa ale ocitol v zákulisí, stratil vedomie a bol rýchlo prevezený do nemocnice. Keď sa ho jeden člen kapely neskôr pýtal, prečo sakra proste neodišiel z pódia, Michael odpovedal: „Joseph nás vždy učil, že nech sa deje čo sa deje, show must go on.“ – názor, ktorý sa prejavil tiež v júni 2009.
Akoby zázrakom si Michael nič nezlomil, ale ťažko si pomliaždil chrbát a to mu až do smrti spôsobovalo ustavičnú bolesť a utrpenie – práve preto mu Demerol prinášal úľavu.“ (Jermaine Jackson v knihe You Are Not Alone, Michael)
Michael bral tri silné bolesť utišujúce narkotiká v rovnakom čase - z ktorých každý sám osebe môže byť potenciálne osudný. Zdroje blízke spevákovmu okoliu povedali, že si trikrát za deň pichal injekcie s Demerolom - ktorý mu bol pravdepodobne podaný aj pred jeho kolapsom doma v L.A. vo štvrtok 25. 06. 2009.Svedkovia hovoria, že mu bol predpísaný ešte ďalší liek, Vicodin. Jeho ostatné lieky zahŕňajú svaly uvoľňujúci liek Soma, sedatíva Xanax a antidepresíva Zoloft. Bral aj Paxil proti úzkosti a tabletky Prilosec na pálenie záhy.
Michael sa omylom predávkoval liekmi po Interview 60 minutes
29. 12. 2003
Výpoveď Randyho lekára (po smrti Michaela), ktorý chce zostať v anonymite:
Doktor našiel Michaela v bezvedomí po utajenej návšteve jeho domu uprostred noci, pár hodín potom, čo jeho show 60 minutes sledovalo 27 miliónov Američanov. Tento doktor mal v starostlivosti Randyho, ktorý mu zavolal v 1:51 v noci, aby prišiel, že niekomu nie je dobre, ale z bezpečnostných dôvodov nemôžu zavolať 911. V aute, ktoré preňho Randy poslal, zistil od šoféra, že ten, komu nie je dobre, je Michael. V spálni na prvom poschodí našiel Michaela v pyžamových nohaviciach opretého o posteľ, ale v bezvedomí. Michael neodpovedal na meno, ale jeho tep bol pravidelný. „Zvládne to?“ spýtal sa Randy. Ako doktor kontroloval dych a krvný tlak, Michael niečo zamumlal. Doktor mu nerozumel, ale Randy vravel, že potrebuje čúrať. Chytili ho každý pod jedno rameno, doniesli ho na záchod a potom mu pomohli do postele. Bol ľahký, ale nie podvyživený, mal asi 65 kg. Po ďalšom hodnotení jeho stavu zistil lekár Randyho Jacksona, že bude v poriadku.
Randy povedal, že Michael bol pod veľkým stresom z toho televízneho programu. Povedal, že po minulom (Bashirovom) dokumente, ktorý mu spôsobil veľa problémov, Michael panikáril a znepokojoval sa, aby sa to neopakovalo. V tomto televíznom rozhovore sa riešilo práve obvinenie z obťažovania, ktoré bolo vznesené po odvysielaní Bashirovho dokumentu.
Doktor zostal v dome asi do štvrtej rána a pravidelne kontroloval Michaelov zdravotný stav. Doktora táto udalosť veľmi znepokojila a povedal Randymu, že Michael by mal ísť dobrovoľne do rehabilitačného centra, aby mu pomohli s jeho evidentnou závislosťou. Poradil Randymu, aby Michael spal vzpriamene, aby sa nezadusil, keď sa náhodou povracia. Povedal, že jeho telo odbúra a vylúči narkotiká do pár hodín. Napísal Randymu inštrukcie čo urobiť a čo povedať záchranke, keby sa objavili náznaky komplikácií. Požiadal ho, aby priviedol Michaela k nemu na ošetrovňu pre vyhodnotenie. „Chcel som s Michaelom hovoriť o tom ako sa ničí a mám obavy o jeho zdravie.“ Už o nich ale nikdy nepočul.
Michael mal bolesti už behom nakrúcania.
„Koľko je hodín? Pretože ma to bolí, necítim sa dobre.“
A jediné, čo Michael vždy chcel bolo, aby ho tá bolesť - či už vnútri alebo zvonku - nechala na pokoji. Vypestoval si závislosť na lieku, ktorý mu bol predpisovaný proti bolestiam, na Demerolu. Všetko utrpenie, ktorým prechádzal kvôli falošným obvineniam, ho veľmi tvrdo zasiahlo. Vedeli sme, že berie Demerol od doby, kedy bol v roku 1984 popálený. Je obrovský rozdiel medzi niekym, kto sa stane narkomanom kvôli zlej voľbe a niekym, kto sa stane náhodne závislým na predpisovanom lieku. Michael bol horlivý odporca drog a bol zničený, keď zistil, že sa ocitol v pasti závislosti v prvom rade spôsobenej vedľajšími účinkami liekov." (JermaineJackson v knihe You Are Not Alone, Michael)