Choď na obsah Choď na menu
 

O.D.K.A.Z.

 Jermaine Jackson v epilógu knihy YOU ARE NOT ALONE MICHAEL 2011:

 
 
V januári 2011 sme s manželkou Halimou odišli do Senegalu navštíviť starých priateľov. Jedného dňa sme z mesta šli 3 hodiny do nejakej dediny uprostred prašného ničoho, kde žila komunita v hlinených chatrčiach bez vody, bez elektriny, bez ničoho. Prišli sme súčasne s nejakým chlapíkom, ktorý nákladiakom priviezol dodávku vody v žltým kanistroch. Deti ale neprenasledovali jeho auto, bežali za nami. Tucty detí bežali za nami, mávali a smiali sa. Ten deň som sa naučil veľa: tí ľudia boli šťastní bez materiálnych statkov alebo očakávaní. O vonkajšom svete očividne veľa nevedeli, ale mali spoločenstvo, jeden druhého a rodinu, a to bolo všetko o čo šlo. Pokiaľ ich niečo zaujalo, ja som bol len ďalší černoch, ale oblečený v elegantnom oblečení a prichádzajúci z Ameriky. Moje meno bolo Jermaine a moja žena bola Halima. Tak sme sa predstavili.
Zaviedli nás do chatrče, kde sme sa stretli s dedinských mudrcom: 97-ročným starým mužom so scvrknutou kožou a chumáčmi bielych vlasov na hlave. Volal sa Waleef a pohyboval sa veľmi pomaly, bol však hlavou dediny a ako povedal, tak sa stalo. Vstúpili sme do jeho maličkého priestoru: bola tam betónová podlaha a matrace na drevenom ráme, so štyrmi tyčami v rohoch a sieťou proti komárom. Muchy lietali dovnútra a von, ale ten muž a dvaja jeho starí priatelia tam spokojne sedeli. Podal mi ruku a pozval ma, aby som si sadol. Čítal mi z ruky a povedal, že budem mať dlhý život, potom, ako sledoval všetky čiary v mojej dlani, sa pomodlil. Siahol pod posteľ, vybral panvicu a zmiešal obsah štyroch plastových nádobiek s olejom a pieskom a začal mi to vtierať do tváre a vlasov. Nikto sa nemôže dotknúť mojich vlasov – nikto – toho muža som ale nechal, pretože som od neho necítil nič negatívne, keď niečo mumlal a zavrel oči. „Čo hovorí?“ spýtal som sa Kareema, priateľa, ktorý nás sem vzal.
„Žehná ti a praje ti šťastnú a bezpečnú cestu,“ znela odpoveď.
Halima, čisto zo zvedavosti, povedala: „Spýtaj sa Waleefa, či niekedy počul o Barackovi Obamovi.“
V jeho tvári to vykreslilo prázdny výraz, s naším hostiteľom to nepohlo.
„Spýtaj sa ho, či už niekedy počul o Michaelovi Jacksonovi.“
Kareem otázku predniesol v jeho rodnom jazyku a muž začal prikyvovať a hovoriť.
„Áno! Pozná Michaela Jacksona!“
„Počkať,“ povedal som. „On počul o mojom bratovi? Tu?“
Starec zložil ruky z mojej hlavy a spojil ich akoby sa modlil, a povedal dve slová v angličtine.
„Michael... Jackson.“
Dvaja muži vedľa neho prikyvovali a jeden sa Kareema na niečo spýtal.
„Áno!“ Odpovedal. „Toto je brat Michaela Jacksona.“
V tej chvíli dospievajúci chlapec, ktorý stál medzi dverami, odbehol preč. O niekoľko minút neskôr som začul hordu detí, ako dostávajú závrat a poskakujú hore a dole. Keď som vyšiel von, muselo ich tam byť tak 50 a ďalšie prichádzali a urobili okolo mňa dav. Začali vykrikoval meno môjho brata: „MICHAEL JACKSON! MICHAEL JACKSON! MICHAEL JACKSON!“ Ako bolo možné, že ho poznali na mieste tak nedotknutom moderným svetom, bez televízie? Kareem vysvetlil, že sedávajú pri praskajúcom rádiu.
Do očí sa mi nahrnuli slzy: toto bola nevinnosť, čistota – o všetkom tomto bol Michael a prenikol do najprimitívnejších a najodľahlejších miest. Dotklo sa ma to, pretože títo ľudia nemali žiadne predsudky, ktoré by ho mohli pošpiniť. Poznali Michaela iba ako úžasného človeka, zabávača – a tak by si ho mal svet pamätať, tak si to zaslúži. V tej dedine som nemusel vysvetľovať kto to bol alebo ho obhajovať. Tie africké deti už poznali jeho meno a jeho zvuk rozžiaril v ich tvárach úsmev.
Halima mi hodila vrecko s bonbónmi a ja som stál uprostred tej tlačenice a rozdával ich. Bolo úžasné sledovať vzrušenie, ktoré prinieslo pár bonbónov. Spomínam si na Michaela, ako stál pri našom zadnom plote v Gary a dával sladkosti deťom, ktoré boli menej šťastné. A teraz som bol tu, v africkej komunite, ktorá perfektne ilustruje to, o čom bol celý jeho život, obklopený týmito deťmi z „We Are The World“, ktoré mali na tvári len lásku a radosť, zatiaľ čo volali „MICHAEL JACKSON! MICHAEL JACKSON!“
To je sila, ktorú dosiahol.
To je jeho odkaz.
To je môj brat.

394718_432691193438554_178005805_n.jpg

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.