Písal sa rok 1984, keď Michael Jackson utrpel vážne popáleniny pri nakrúcaní reklamy na PEPSI. Sám sa k tomu vyjadril vo svojej knihe:

„Dôvodom požiaru bola chemicky čistá a jednoduchá hlúposť. Natáčali sme v noci a ja som mal zísť schodiskom vybaveným magnéziovými horákmi, ktoré mali vedľa mňa a za mnou vyprsknúť do ohňa. Vyzeralo to jednoducho. Mal som zísť dole po schodoch a za mnou to malo vybuchnúť. Niekoľkokrát sme to skúšali a vychádzalo to veľmi dobre. Svetelný efekt tých náloží bol ohromný. Bohužiaľ až dodatočne som zistil, že som tie nálože po stranách mal iba pol metrov od hlavy, čo bolo absolútne porušenie bezpečnostných pravidiel. Ono sa totižto predpokladalo, že budem stáť medzi dvoma výbuchmi magnézia vzdialenými od mojej hlavy iba pol metra. Režisér Bob Giraldi ku mne prišiel a povedal mi: „Michael, zostupuješ dole príliš skoro. Chceme, aby si bol vidieť už hore nad schodmi. Keď sa svetlá rozsvietia, potrebujeme chvíľu na to, aby si ťa diváci všimli, takže počkaj.“

Miko Brando, ktorý pre mňa pracuje, bol pri mne prvý. Potom nastal chaos. Bolo to bláznivé. Žiadny film nemôže predviesť tú drámu, ktorá tej noci nastala. Ľudia kričali. Niekto volal: „Prineste ľad!“ Okolo mňa nastal divoký dupot. „Nie, nie!“ volali zase iní. Prišla sanitka, ale kým ma odviezli, videl som vystrašených šéfov PEPSI krčiť sa v kúte. Spomínam si, že boli  tak ochromení, že ani behom toho, čo ma zdravotníci pokladali na nosidlá nedokázali prísť a pozrieť sa ako mi je. Cez silnú bolesť som všetko vnímal, ako by sa ma to netýkalo. Pozoroval som tú drámu pri plnom vedomí. Neskôr mi povedali, že som bol v šoku, ale ja som si celkom užíval jazdu v sanitke, pretože mi nikdy nenapadlo, že ma povezú sanitkou s húkajúcou sirénou. Ako dieťa som po tom veľmi túžil. Keď sme sa dostali do nemocnice, povedali mi, že už dorazili televízne štáby, a tak som požiadal o svoju populárnu rukavicu. Fotografie ako mávam z nosidiel s rukavicou sa preslávila. Neskôr mi jeden z lekárov prezradil, že je zázrak, že som prežil. Jeden z hasičov rozprával, že v podobných prípadoch sa na človeku vznietia šaty, v lepšom prípade vám oheň znetvorí tvár, v horšom zomriete. Tak to funguje. Mal som popáleniny tretieho stupňa na zadnej strane hlavy, ktoré takmer prenikli k lebke, takže som s tým mal ešte veľa problémov, ale vlastne som mal šťastie.“

Jeden svedok z publika, Virginia Watson, rozpráva o strašnej nehode: „Bol úžasný. Upokojoval ľudí dokonca i vtedy, keď ho sanitka odvážala preč na nosidlách.“

Potom Michael podstúpil rekonštrukciu pokožky na hlave. „Keď sa mu snažili spraviť to popálené miesto, mal pod kožou na hlave nafúknutý balón. Nechal ma si siahnuť. Bol to veľký kopec. Ako sa koža naťahovala, vyrezali ju a prišili vlasy. Mal neznesiteľné bolesti.“ David Nordahl, maliar.

Spevák nezažaloval PEPSI za ublíženie na zdraví, ani za porušenie bezpečnostných predpisov. PEPSI mu vyplatila ako odškodné sumu niekoľko miliónov dolárov, ktorú Michael daroval svojmu novovytvorenému fondu MICHAEL JACKSON BURN CENTER.