„Dobré ránko,“ pozdravila sa Sára. Jediná z Nás všetkých, ktorý sme tam stáli, bola upravená a oblečená.

         „Dobré... Predstav si- tuto moja SUPER rodinka ma nechala vypiť celú fľašku vína!“ skríkol som a pozeral sa pri tom priamo na Marlona.

         „Fakt? Hehe, nebolí ťa hlava?“ opýtala sa a pomaly sa ku mne približovala.

         „Nie...“ povedal som, pokojnešie.

         „Čo už teraz narobíš, Michael? Tak si ju vypil... Ja som ti pomáhal... A ináč, to som bol taký nudný, že si sa až opil?“ smial sa Marlon a rozosmial aj La Toy a Janet.„Ani by som nepovedal, že je to vtipné...“ pozrel som sa na Marlona, no tentokrát takým iným pohľadom. „Pomôžete Nám? Potrebuje tu naozaj upratať? Kto tu to vlastne včera narobil?“ pýtal som sa ďalej. Nešlo mi do hlavy, prečo tu je taký strašný neporiadok, ke´d sme len hrali karaoke a hovorili si Marlonove „super vtipné“ vtipy...

         „No predsa ty!“ vyhŕkol Marlon. „Keď si vyhral karaoke... Hehe... Bolo to fakt smišene... Ale to už si mal niekoľko pohárikov za sebou...“ povedal.

         „Ja?! Ach, jaj... Ale nespieval som...“

         „No... Popravde...“ Marlon stíšil hlas, „včera sa tu zastavila jedna z tvojích slušiek, vraj nejaká Melanie... jej si spieval a asi by som sa jej na tvojom mieste išiel ospravedlniť... Vykrikoval si, že ju... AU! Prečo si my kopla?“ skrírkol. La Toymu znova poriadne šľapla na nohu.

         „Nemusí predsa vedieť čo vykrikol...“ zahriakla ho. 

 Ja som sa tomu musel len prizerať... Ani som vôbec nebol zvedavý čo som jej hovoril... Ale pozdejšie sa jej ospravedlním... Určite... A jej sa tiež spýtam, čo som včera robil a čo som jej presne hovoril...  Vtom niekto otvoril vcohdové dvere. Bol to Tito.

         „Pozrite!“ skričal.

         „Čo tam robíš?“ spýtal som sa, no Tito pôsobil veľmi prekvapene, až tak, že ku mne pribehol, schytil ma za ruku a ťahal von na záhradu...  

Keď som zbdal, čo mi tak veľmi chcel ukázať, doslova mi spadla sánka...  Vo vzduchu, presne nad celým Neverladom, sa vznášala vzducholoď s nápisom:

VŠETKO NAJLEPŠIE, MICHAEL JACKSON! 

 Na 100%, to bol ten darček od Liz, o ktorom mi hovorila.

Tušil som, že to bude niečo nečakané, no ale toto! Normálne mi to vyrazilo dych... 

 Na 100%, to bol ten darček od Liz, o ktorom mi hovorila.

Tušil som, že to bude niečo nečakané, no ale toto! Normálne mi to vyrazilo dych...

         Za mnou sa prišla pozrieť aj Sára, ktorá sa tiež zmohla len na jeden vzdych. Janet a La Toy boli tak isto prekvapené ako ja... Bolo to ohromné!  

Vtom mi zazvonil telefón. LIZ!

         „Ahoj, preboha, ĎAKUJEM! Asi si s tým určite mala veľa práce... Och, ďakujem...“ ďakoval som.

         („O, Michael, naozaj nemáš zač... Vôbec s tým nebolo práce. A ešte ťa čaká jedno prekvapenie, ale nie odo mňa,“)

         „Uf, som zvedavý čo to bude...“ vzdychol som si.

         („Všetci tvoji priatelia mi povedali, že chystajú tvoju narodeninovú oslavu, tak by som ťa na ňu chcela pozvať... Uvidíš, bude to super- bude sa ti to páčiť! Aj torta, aj všetko čo len chceš! Bude to ako sen!“)