PRIPRAVA

Na Michaela som čakala pred dverami hotela. Okolo mňa prechádzalo množstvo ľudí a JA SOM ČAKALA NA SVOJHO CHLACPA... Je to perfektný pocit, uvedomiť si, že môj FRAJER, je vlastne MICHAEL JACKSON z kapely JACKSON 5! Neverím tomu... Stále tomu nemôžem uveriť... Zrazu, kúsok odomňa zastal nejaký chlapec so šiltovkou na hlave a divnou šatkou okolo krku. Moja radosť sa vyparila, keď sa ku mne ten chlapec približoval... "Ehmm..." zakašľala som. Dúfala som, že pochopí, aby sa ku mne viac už nepribližoval. Nepochopil... "Síííít!" zasykol. Hlavou som sa otočila a vtedy som zistila, že to bol vlastne Michael. "Óu, Bože," zhíkla som, keď mi z pod šiltovky ukázal, čo má na oku... "To ti kto urobil?" Michael pokrčil plecami. "Marlon mal nehodu..." vysvetlil. "A schytal si to ty."  "Tak nejak..." povedal a chytil ma za ruku. "Môžeme ísť?" Prikývla som. "Môžeme." A tak sme sa s Michaelom vydali do mesta New York, a dúfali sme, že Michaela nikto nespozná... Poukazoval mi obchody a voľkoobchody a vysvetlil ich kultúru, vysvetlil mi aj veci ohľadom televízie, telefónu (mobilu), rádio, CD, alebo DVD a vysvetlil mi všetko, čo sme zbadali a ja som o tom nemala ani potuchy... Michael mne, aj sebe kúpil zmrzlinu pri jeho obľúbenom obchode Sunshine. On mal jahodovú a ja som chcela vyskúšať pistáciovú, lebo ešte nikdy v živote som nemala žiadnu zmrzlinu, alebo ako sa tomu hovorí... Vysvetlil mi základ "KINA" a tiež na čo súžia "autá..." A najlepšie bolo, že sa nikto na Michaela ani nepozrel, pretože bol tak dokonale zahalený, že niekedy som ho ani ja nespoznala... Keď už sme znovu stáli pred hotelovými dverami, opýtal sa ma- "Táák... Toto bol New York... Pači sa ti tu?" Prikývla som. Bolo to na 100% lepšie, než tam v Alzírsku... Majú tu toľko vecí... Autá, KINO, CD, DVD, ZMRZLINU... Prečo som z tamaď neodišla skôr? Vošli sme do výťahu, kde musel vysvetliť, ako sa v ňom mám chovať a čo urobí... Vyvezia ma až tam kde chcem! V našom prípade, sme sa museli dostať na 10 poschodie... Nachodili sme toľko, že by sme nezvládli po "SCHODOCH" do izieb. Michael ma vyprevadil a ja som mu ešte povedala- "Prosím ťa, Michael, nemohol by si mi zavolať Marlona?" Otočil sa. "A na čo?" Pokrčila som plecami. "Ale na nič..." Vošla som do izby a o pár minút mi niekto zaklopal na dvere a ako som očakávala, bol to Marlon s romantickou ružou v ústach. "Už ťa Michael omrzel? Vedel som to, že máš lepší vkus..." povedal a už sa znovu hrnul ku mne do izby. "Marlon, stoj!" zakričala som a on sa otočil. "Áno?" opýtal sa a snažil sa byť romantický, no vôbec to na mňa nezaberalo. Na stolíku bol položený zväzok jedného kľúča- ten som schytila do ruky a hodila mu ich. "Od čoho sú? Od tvojho srdca?" Pokrútila som hlavou. "Nie... Od mojej izby, rozčuľuje ma, keď mi stále klopkáte na dvere..." povedala som a ukázala Marlonovi, že som nechcela nič viac a,  že už môže odísť... Marlon sa usmial. "Vďaka." poďakoval, aj keď dosť neochotne a odišiel. Na to prišiel Michael. "Volala si ma?" "Áno," povedala som a z vrecka vytiahla ďalší zväzok kľúčov. "Tu máš kľúče od mojej izby... Má ich aj Marlon- viem, že vy dvaja tu klopete asi najčastejšie... Takže..." vysvetlila som tentoraz ja jemu... "No, neviem, či si urobila dobre, keď si dala kľúč aj Marlonovi..." hovoril a zatváril sa, akoby chcel naznačiť, že Marlon je schopný hocičoho... "A... Ešte som sa chcel opýtať... No... Či by so mnou nešla zajtra na jednu šou... Vieš, ja to skoro ráno a... Nechceš ísť?" zdá sa, že sa dosť hanbil. Ale začo?  "No... Tak keď chceš... Môžem..." cítila som, že ja som sa hanbila viac než on, viac než hocikto na zemeguli... Pobozkal ma, a spokojne odišiel po tom, ako mi ešte stihol dať dobrú nocku... "Aj tebe..." zaželala som mu... Ľahla si do postele a zaspala som až niekedy nad ránom... Celú noc som rozmýšľala, čo si zajtra ráno oblečiem na tú šou, ale potom ma napadlo, že som si stihla kúpiť tie krásne červené šaty... 

"Ticho, lebo ju zobudíš!" potichu ich varoval Marlon. Ja som spala. Pomaly sa vkradli do mojej izby a... Čo sa stalo som zistila až ráno, keď som prišla na to, že si nemám absolútne čo obliecť... "MARLOOOON!" zakričala som celá nahnevaná. Zrejme to počul, lebo som počula, ako sa z druhej izby smejú... Ale čo si teraz oblečiem? Zhabali mi ešte aj župan! To nie je možné! Michael mal pravdu... Mala som ho počúvnuť... Nemala som mu dávať tie kľúče- čo som si ja hlúpa myslela? Prehľadala som úplne všetko, všetky moje handry, oblečenie, dokonca i šatky zmizli... Bola som strašne vytočená... A najhoršie bolo, že aj keby všetky moje šaty boli u Jacksonovcoch, nemám k ním ani ako zájsť, pretože, úplne všetko majú oni! A vtedy ma napadol ďalší super nápad z mojej hlavy... Nezobrali mi plachty, na ktorých som spala. Pozrela som sa na hodinky a zistila som, že celkom stíham, ešte dve hodinky a príde po mňa Michael celý v bielom obtiahnutom smokingu a očakáva, že ja budem vyzerať ako BOHYŇA! Ale pokoj... Zanechala som si chladnú hlavu a pustila sa do práce... Z postele som sitahla tiež bielu plachtu a rozhodla sa rýchlo konať! Schytila som nožnice a svetelnou rýchlosťou som sa snažila ceruzkou všetko načŕtnuť a potom to vysrihnúť, zašiť... A vyzeralo to BOŽSKY! V zrkadle som sa nevedela vinadívať sama na seba. V tej bielej som vyzerala naprosto ako anjel... Moja čierna pleť v týchto "šatách" krásne svietala... Boli na jedno ramienko a z ramienka viedla krásna čipkovaná biela látka, ktorú som vystrihla z obliečky na paplón... A ešte si urobiť vlasy a pripraviť sa na perfektný večer! Mala som ešte presne hodinu... Dúfam, že to stíham... Prevrátila som si hlavu nad umývadlo, umyla vlasy a rýchlosťou blesku ich vysušila... Takto to pôjde rýchlejšie... Zopla som si ich do gumky, gumku som zamotala a štipcom som ju primontovala o vlasy a kúsok sputila dole... Ešte vybrať náušnice- nebesky modré, podlhovansté pramienky s malými gulôčkami na konci a Marlonovi spadne sánka... A bola som hotová- práve včas... Vošiel Michael a za ním celá partia Jackson 5, aj Maron. Ten keď ma zbadal, ústa mu spadli tak rýchlo ako Michaelovi. "A svoje veci chcem mať späť hneď ako sa vrátime..." rozkázala som a chtila Michaela za ruku a všetci sme odišli na sľúbenú šou...