KATASTROFÁLNE BRILIANTNÝ 

(Najkrajšia pesnička+ klip, aký som kedy videla! Len si pozrite... ) 

"Aha..." vzdychol si Michael. Mala som mu povedať pravdu? Moje srdce teraz nezaplavovala len láska, ale aj výčitky. Teda dosť silné, pretože som zatajila celkom, veľmi podstatnú vec. Cítila som sa ako žiačka v škole, ktorá nemá poňatia o novej látke, z ktorej má odpovedať... "Chceš mi niečo povedať?" zastavil sa. Určite, som si na 100% istá, že mu to nechcem povedať? "Nie, nie... Všetko je v poriadku." povedala som. Usudzujem, že podľa môjho nechápaveho pohľadu vycítil, že nie som zase tak veľmi v poriadku... Vôbec... "Dobre, tak... Čo chceš robiť teraz? Ja, už asi pôjdem do postele- som unavený tak..." "Ou, ja idem tiež. Dobrý nápad..." pridala som sa. Urobím čokoľvek, aby som sa nemusela pozerať do Michaelových očí, ktoré ma spovedali zvláštnym spôsobom. Potom mi Michael išiel ukázať izbu, v ktorej budem spať... No keď mi Michael chcel niečo povedať... Stalo sa to... Teda, nie to, ale to... Zazvonil telefón. Ihneď som ho schytila a chcela som "prijať prichádzajúci hovor", no vtedy som si všimla, kto volá... BEKKA! "Ach! Nesmie ťa počuť!" skríkla som. Michael okamžite vyletel z izby. Chápal vôbec prečo? A tak som to zdvihla... "Bekka, já..." začala som, no Bekka ma hneď prerušila: "Si normálna! Snažím sa ti dovolať už celé dni! Kde si?! Všetko mi povedala Kate! Prečo si mi to nepovedala?! Kde si?!" kričala po mne. Po piatich nadávkach, ktoré padli, som to v sebe nevdržala a kričať som začala aj ja: "No TAK prepáč, že som sa zamilovala!" A... je to vonku... "Čo si sa?! Do koho?! Nie! Končím! Končín s tebou! Už s tebou nechcem mať spoločnú ani izbu! Ty si skutočne hrozná! Čo si to dovoľuješ?!" "JA?! Poďme sa rozprávať kto si čo dovoľuje, keď po mne prestaneš zjapať!" okríkla som ju. No, Bekka to zložila skôr, ako som jej stihla poriadne vynadať... Som zároveň aj rada, pretože som bola v Michaelovom dome a on, bol buď vedľa, vo svojej izbe, alebo rovno pred dverami (čo by som nebola veľmi rada!)... KLOP, KLOP... Ozvalo sa. "Môžem?" Ja o vlku a vlk, doslova za dverami... "Samozrejme..." prikývla som. Prosím, bože... však to všetko nepočul? "Ehmm... Michael, počul si všetko?" opýtala som sa. Michael nadvihol zrak a pozrel sa na mňa. Prikývol. Ach! Z tureckého sedu na posteli, som klesla na poteľ ako sneh za oknami. "Já... Len potrebujem vedieť... Do koho?" 

19. 12. 2012; 13:55