VEZMEŠ SI MA?

Kľakol si. Rozplakala som sa. Neverila som tomu... Predsa sa to stalo...

 Vedela som to! Musel to urobiť! "Vezmeš si ma?" opýtal sa. Z vrecka na čiernom smokingu vytiahol malú tmavomodrú semišovú krabičku a pomaly ju otváral. ÁNO! mala som chuť zakričať. "ÁNO!" povedala a hodila sa mu okolo krku. Vstal a celý natešený JU začal bozkávať. všetci v miestnosti sa rozplakali takmer okamžite, keď zbadali JEJ tvár.

 "Vedela som, že si ju vezme!" skríkla som. Michael sa zasmial. Film, ktorý sme spoločne skončili sa pomaly blížil ku koncu... No, všetko to bol len FILM... Muž, zhodou okolností sa tiež volala Michael, sa začal krútiť, aj keď ju ešte stále držal v náručí. "Ja som to proste vedela!" prikyvovala som. Michael nerob nič iné, len sa smial. Po tom, čo ma malými bozkami predsvedčil, aby som zostala. Zistila som, že mu na tom tak trochu záleží a postaval super program. Najprv mi ukázal celý Neverland a on na oplátku chcel, aby som mu povedala, čo sa mi v ten deň snívalo. Povedala som mu, že po romantickom filme mu to poviem... Už som len čakala, kedy to znova vytiahne. Určite čakal len na túto príležitosť. "Ehmm... Naomy?" otočila som sa k nemu. Bola už noc, ani neviem, ako rýchlo to ubehlo. Trocha som sa aj čudovala, že mi Bekka, alebo Kate už dávno nevolali... "Áno?" opýtala som sa a z misky, do ktorého mi Michael urobil popcorn som vytiahla ďalšie dve kúsky. "Ehmm... Už sa ťa môžem opýtať, čo bolo také zlé? Teda... V tom sne..." povedal. Vzdychla som si. "Áno, môžeš. Bolo to... Ehmm... Zvláštne, pretože... V tom sne, som sa tiež zobudila, no bola som v nemocnici. Hovoril si, že som odpadla na dehidratáciu a odviezli ste ma do nemocne." Michael počúval pozorne, ako keby som mu rozprávala obsah najlepšieho románu na svete. "Bol tam aj doktor... Nepamätám si už jeho meno. Keď nás z nemocnice pustili, šli sme... sem... Ale vyzeralo to tu úplne inak. Na chodbe boli okrúhle miestnosti s dverami... Ukázal si mi izbu a išiel si dole. Ale ja som tam bola príšerne sama a... Šla som za tebou. Ale stratila som sa v tej okrúhlej miestnosti plnej uličiek, lebo som nevedela kde je východ a nijako som sa nemohla dostať za tebou." Michael prikyvoval. "Áno... Dobre a... Potom som narazila na teba. Doslova narazila, pretože... Ehmm... Neviem, ale spadla som rovno na... teba a... No... Myslím, že si niečo hovoril, ale nepamätám si čo to bolo... Potom si mi dal... Vieš čo... A... Povedal si mi, že... už neviem..." zahanbene som povedala. No potom som rýchlo dodala, aby to nevyzeralo blbo: "Ehmm... Potom si odišiel a mňa si tam nechal len tak... Začala som plakať a kričala som, že ma to mrzí... Ale ty si stále neprichádzal a... na to som sa zobudila. Teda, ty si ma zobudil."  Michael nadvihol obočie. "Fuj," unavene odfrkol... Čo si o mojom sne asi myslí? napadlo mi. Samozrejme, pamätám si každý detail v tejto nočnej more, no nechcela som povedať, že mi v tom sne povedal, že ma miluje... Čo by si ešte potom myslel? nastalo to trápne ticho... Najtrápnejšia ticho na svete, hlavne, keď sa vedľa mňa nachádzal Michael a ani jeden z nás nevedel, čo má povedať. Mala som pvedať pravdu? Predsa, nemôže byť nič zlé na malom opravení... Teda, na dosť podstatnom opravení, no... Aj tak si neviem predstaviť, keby som povedala, že on mi povedal, ma miluje... Troška zamotané- tiež rozumel by tomu? Možno, ja sama, keď sa nad tým zamyslím o pár dni neskôr, z toho budem mať španielsku dedinu... Kto lastne vie, čo bude za pár dní? "A ešte, chcel si aby som sa nasťahovala k tebe. Popravde, dosť si ma predsviedčal..." spomenula som si. Táto informácia, mi neprišla až taká dôležitá, keďže som nepovedala to najpodstetnejšie... "A chcela by si?" opýtal sa. No, nie! On sa ma na to opýtal?!