MAGICKÝ OKAMŽIK 2

"Ehmm..." povedal. Vlastne to nebolo ani slovo, no ja som si to vyložila tak, ako keby chcel povedať ´vďaka´. Jeho oči zrazu nabrali ten spýtavý pohľad. Možno chcel povedať ´teraz ty´, no nedostal sa k slovu? Lenže, ja neviem, čo mám v takýchto chvíľach hovoriť. Stáva sa mi to pomerne často a myslím, že Michaelovi asi tiež... "Ehmm..." Tak toto, je asi naše nové spoločné slovíčko. Michael stále nič nehovoril, usmieval sa a pozeral sa na mňa pohľadom, ktorý vo mne vyvolávala rozkapy veľkosti najväčšej budovi v celom New Yorku... Čo teraz? pýtala som sa sama seba. "Ehmm, prepáč. Nechcela som..." vydralo sa zo mňa nakoniec. Teda, dúfam, že to pochopí, že som na ňho nechcela spadnúť- to som si teda skutočne neplánovala... Michael sa len zhlboka nadýchol. Cítila som každý jeho výdych- nádych, tlkot jeho srdca, ten svieži dych, krásne oči, ktoré sa na mňa pozerali- to všetko dokopy tvorilo osobnosť Michaela Jacksona. Osoby, ktorú mám najradšej. Nebolo nič, čo by teraz tento okamžik vyrušil- nič a nikoho... Mohla som to zastaviť len ja, alebo Michael... No prestať, nechcel nikto. Ani neviem prečo, ale po líci mi zrazu stekali malé slzičky. "Prečo... Prečo tie slzy?" opýtal sa. Nikdy by ma nenapadlo, že to dokáže vysloviť s takou jemnou v hlase. To určtite dokáže len on! "Já..." Skôr, ako som sa dokázala vykoktať a povedať čo som chcela, Michael mi je nežne utrel. Vtom okamžiku, v tom krásnom magickou okamžiku, som úplne zabudla, čo som chcela povedať. Zabudla som ako sa volám, zabudla som na Bekku aj na Kate. Mala som chuť si na nich už nikdy nespomenúť. Už navždy som chcela zostať v Michaelovom pevnom náručí. ČO SA TO SO MNOU DEJE? "Já... Chcel som ti to povedať, už v hoteli..." Bože! Dúfam, že to nie je ničo, z čoho by som mohla zosmutnieť! Smola je však vtom, že nikdy nikto presne nevie, aké plány má Boh s nami do budúcnosti. A ja som to nemohla  predvídať! Na Božskom pergamene, je môj život spečatený s Michaelovým, alebo s niekým iným? Otázkou je, je vôbec s NIEKÝM spečatený?

  "...Milujem ťa..."