Choď na obsah Choď na menu
 

XIII.KAPITOLA-

9. 7. 2012

 PREČO? 

Podišla som k dverám a otvorila ich. Bola to Miša. A čo tu chce? Pootvorila som pomaly dvere a pozrela sa jej do očí. Na zbadala som na nich, že na pravom oku má obrovský monokel... Žeby som sa neovládla a nepamätala si to? Hmmm... "Čo sa ti stalo?" Presne ako v mojom sne, pomysela som si. "Ále, nič... Môžem ďalej?" opýtala sa a ja som ju celkom neochotne pustila dnu. No vyzuť sa, som jej nedovolila a vymyslela som si výhovorku, prečo sa vyzuť nemôže- "Nevyzúvaj sa! No... vieš... Teraz som zmývala a bolo by to znova špinavé..." No moje plánu prerušila prítomnosť mamky- "Ty si zmývala? Čo sa ti stalo? Nikdy som ťa umývať dlážku nevidela!" kričala z obývačky. "Niekto prišiel?" "ÁNO!" zakričala som. Bolo počuť, ako sa mamka postavila a ako prišla k dverám. "Aha, Miška, to si ty..." "Dobrý deň," pozdravila sa Miša. "Počkať- vy sa poznáte?" žasla som. "Tvoja mamka pracuje pre moju, raz sme sa stretli, keď k nám prišla na pracovný pohovor..." vysvetľovala Miša. "Poď ďalej," pozvala ju mamka. PREČOOOOOOO?! Prečooo? Nemohla to všetko nechať na mňa? Teraz máme v byte nesáčkovaného človeka, ktorého neznášam! No, ale, som zvedavá na čo prišla- keby to bolo niečo normálne, asi by zavolala- pokiaľ má ešte moje telefónne číslo (ja som to jej vymazala už pred rokom...). Miša sa na mieste vyzula  zo svojich topánok a posadila sa v obývacej izbe na gauč. Na čo si prišla?" opýtala som sa z ostra. "Nooo..." začala Miša, no prerušila ju mamka- "Nechcete ísť do izby? Mám rozpozeraný pekný film a chcem ho dopozerať..." "Jasné," potvrdila som a Miša sa už postavila, aby sa mohla rýchlo dostať preč. Predsa- čím rýchlejšie mi to povie, tým rýchlejšie môže zase ísť domov... A úprimne, ja už som tiež mala chuť ju z bytu okamžite vyšmariť po odpovedi- ´Tvoja mamka pracuje pre moju...´ Keď sme dorazili do mojej žltej, priam svietiacej izby, Miša si znovu sadla na posteľ a znovu sa pokúsila o neprerušované vety- "Tak... Chcela som ti povedať, že... Neviem, ale tak sa mi zdá, že máš so mnou nejaký problém a chcela by som ho vyriešiť..." prekvapene som sa na ňu pozrela... To mala hovoriť už pred piatimi rokmi! To až teraz dostala rozum??? Ale nechcela som byť neslušná voči hosťovi, predsa- slušnosť nepustí... Aj keď, najradšej by som jej urobila druhý monokel... Musela som to nutkanie jej urboiť niečo, v sebe dosť zákerne potlačiť... "No... Ja s tebou nemám žiadny taký problém, ktorý by sa dal vyriešiť okamžite," povedala som a sadla si na stoličku za stolíkom. "Ako to? Máš nejaký iný problém... So mnou? A vážnejší?" opýtala sa a ona sama, bola tiež veľmi vážna. Jej pohľad sa až nedal zniesť... "Nooo, vieš... Mňa najviac hnevá to, že v tvojej prítomnosti, sa Erika furt chodá strašne divne, bere ťa ako Boha. A po tom sú tu ešte problémy medzi Dominikou a Erikou... Erika nemá rada Domču, asi len preto, že existuje ale Dominika ju nemá rada preto, lebo ona ju nemá rada, takže keby sa vyriešil problém medzi Erikou a Dominikou, všetko by bolo v pohode, pretože ja som Domču vtedy zavolala kvôli tebe a Erike, keďže som Erike chcela dať pocítiť aké to je, keď je niekto vtieravý..." vysvetlila som a to, že som trošku žiarlila, som jej povedať nechcela. "Ale nepovedz Erike, že som jej chcela dať ochutnať jej vlastnú dávku..." dopovedala som. Miša prikývla. Nemá v hlave byliny, aby pochopila, že z toho by vznikol ďalší problém, keby si toto nenechala pre seba... Po chvíli ticha, sa ozvala Miša. "Ty si myslíš, že som vtieravá?" opýtala sa potichu. "Malinko..." odpovedala som,  no pocity, boli úúúúúplne iné... Najradšej by som ju naozaj nechala padať z mrakodrapu, aj keby po mne kričala "POMÔŽ MI!" ignorovala by som ju a nechala ju padať... Veď, myslím, že ona by urobila to isté... Teraz, si len chcela vyjasniť veci, preto bola taká milá... A ešte tu je možné podozrenie, že ju náhodou postala Erika a tá jej dohovárala, aby bola zdvorilá, pretože vedela, že ja nie som typ človeka, čo na niekoho vyskočí u seba doma... 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.