November 25, 2009

„Existuje niekoľko tém, v rámci ktorých je jednoduchšie a pohodlnejšie súhlasiť so všeobecným názorom. Politika, náboženstvo a Michael Jackson sú na zozname týchto tabu tém. Rád by som sa však vyjadril k poslednej. Cítim potrebu obrániť svojho priateľa Michaela.

V súkromných rozhovoroch s priateľmi z hudobného priemyslu som vyjadril svoje obavy nad jeho právnymi problémami.  Niektorí ľudia hovoria, že obraňujem „neakceptovateľné správanie“. Nesúhlasím a poukazujem na to, že nikdy nebol obvinený. Zastávam si svoj názor.

Môj vzťah s Michaelom začal na pracovnom základe. Propagoval som dva jeho albumy. Thriller sa stal najpredávanejším albumom všetkých čias. Predpovedal som, že jeho predaj sa vyšplhá do neuveriteľných čísel pre nasledujúce roky po vydaní. Propagoval som albumy Thriller a Bad. Naše priateľstvo sa rozvinulo vďaka veľkému rešpektu a obdivu pre jeho talent, šoumenstvo, odovzdanosť jeho fanúšikom a jeho vrodeným vedomostiam o zábavnom priemysle. Jeho obchodný dôvtip výrazne prevýšil jeho vek. Ako šiel čas, vypestoval som si k nemu silný vzťah a tiež znepokojenie nad jeho totálnou neschopnosťou rozpoznať závisť, chamtivosť a nekontrolovateľné ambície v ostatných ľuďoch. Michael vyrastal v sureálnom rozprávkovom svete. Keď mal iba 5 rokov, cestoval na turné s The Jackson Five. Rýchlo sa stal detskou hviezdou. Všetko o čom sníval – okrem normálneho detstva – tu bolo preňho. Bol milovaný a rozmaznávaný každým naokolo. Videl milióny zbožňujúcich fanúšikov obklopujúcich jeho osobu. Nemohol nič pokaziť. Nič ho nemohlo ohroziť. Obklopovala ho láskavosť a šťastie.

Ako rástol, uplatnil všetko čo sa naučil a stal sa jedným z najbohatších ľudí na svete. Starší skúsenejší ľudia ho odhovárali od kúpy práv na hudobný katalóg Beatles za 600 miliónov dolárov. Nikto nikdy nezaplatil takú veľkú sumu za publikačné práva. On však nasledoval svoj inštinkt a šiel proti ich radám. Ukázalo sa, že to bol veľmi prešibaný krok.

Jeho pád a skorú smrť spôsobil ten istý rozprávkový život. Mal viac než dosť peňazí, aby si mohol dovoliť kúpiť čokoľvek čo chcel. Nikto mu nezávidel. Mal všetko. Bol skutočne ohľaduplný a súcitný človek. Dosiahol svoj úžasný úspech bez toho, aby niekomu ublížil. Žil vo svete, ktorý bol bezpečný a izolovaný od zlomyseľných a zlých ľudí. Negatívne emócie strachu, nenávisti a chamtivosti boli preňho neznámy pojem. Nikdy nebol roznášačom alebo obeťou takýchto myšlienok alebo pocitov. Uvedomoval si význam týchto slov asi takým spôsobom ako si ľudia uvedomujú vojnu. Sú to zlé veci, ktoré sa stávajú inde, ďaleko. Existovali vo svete, ktorému Michael nebol nikdy vystavený.

Pokúšal som sa mu vysvetliť zlo v ľuďoch. Predstavil som mu to na príklade: sú dva spôsoby ako mať najvyšší strom v meste. Dobrí ľudia ho zasadia a starajú sa oň. Zlomyseľní a chamtiví ľudia zrúbu každý väčší strom ako je ten ich.

On ma ale zastavil s typickým úsmevom, prevrátil oči a povedal: „Mal by si mať viac viery v našu spoločnosť.“ Michael miloval ľudí. Špeciálne miloval deti. Užíval si chvíle s nimi. Poskytovalo mu to náhradu jeho normálneho detstva, ktoré nikdy nezažil. Deti zdieľali nevinnosť s jeho rozprávkovým neporušeným životom. Ostatní dospelí ju stratili.

Michaelova prvá skúsenosť s temnou stránkou ľudí prišla s obvinením zo zneužívania. V jeho mysli to bola veľmi zriedkavá anomália. Chyba v systéme, pretože takto si ľudí ani vonkoncom nepredstavoval. Na celú situáciu nahliadal v štýle: „Odpusť im, Bože. Nevedia, čo robia.“ Na chamtivosť zainteresovaných rodičov reagoval s láskavosťou jemu vlastnou. Dal im niekoľko miliónov dolárov.

Varoval som ho pred mimosúdnym vyrovnaním s odôvodnením, že sa môže stať ľahkým terčom pre podobných ľudí. On však nestratil vieru v lásku a dobro. Fakt, že dvaja pomýlení rodičia sa proti nemu spikli, neznamenal, že ostatní sa zachovajú rovnakým spôsobom.

Pravdaže, zopakovalo sa to. Ďalší pár rodičov okradol svoje deti o nevinnosť. Ďalší žalobca bažiaci po moci využil Michaela v bitke o vyšší post. Medzinárodné média využili jeho nešťastie, aby zvýšili sledovanosť. Stali sa z nich bezohľadné supy hodujúce na krvácajúcom mäse nádhernej a elegantnej antilopy.

Michael vyhral, ale tentokrát stratil vieru v dobro ľudí. Opustil svoju krajinu. Zmenil svoj predchádzajúci život. Utiekol, aby zabránil ďalšiemu obvineniu a súdu. Vedel, že by to prišlo, ak by zostal. Krajina, ktorú tak miloval už nebola viac bezpečná. Každý sa snažil „hrozbu spoločnosti“ zavrieť do basy.

Očakával som, že medzinárodné médiá správu o jeho smrti prisúdiazávislosti na liekoch. Stalo sa. Ja však poznám pravú príčinu jeho smrti. Môj priateľ zomrel na zlomené srdce. Nemohol viac žiť v tomto nenásytnom a nespravodlivom svete, do ktorého bol ponorený. Ukážka zla, nenávisti a neprajnosti prišla príliš neskoro v jeho živote. Nikdy nemal šancu vybudovať si voči nim imunitu, ktorej sa my učíme v mladom veku.

Jeho smrť zarmútila náš svet. Odišiel veľký talent, naozaj láskavá a štedrá osoba a najnevinnejší dospelý človek, akého som kedy poznal. Dúfam, že spomínaní rodičia a žalobcovia, ktorí mu tak ublížili sa nájdu v najhoršej časti Danteho Pekla.

Na záver som nútený povedať posledné: „Nepýtaj sa komu zvonia do hrobu. Zvonia tebe.“

Charlie Ray