Abrakadabra! Po nekonečne dlhom čase sa mi podarilo dokončiť to, čo som mala rozrobené už niekoľko mesiacov. Snáď Vás nový diel nabije novým nadšením, osvieži pamäť a pripomenie ten najžiarivejší drahokam medzi všetkými šperkami.

 Aloha! Čakajú vás pekné, i nepekné veci, snažila som sa dodať tejto časti všetky možné emócie, ako býva u mňa zvykom. Od humoru až po smútok. Dopriala som vám aj na dĺžke - 8 strán A4! Pustite sa do toho, želám Vám príjemné a ničím nerušené čítanie!

 Nazdar, nazdar! I´m alive! Áno, uvedomujem si, že sú to už takmer dva mesiace. Nemienim sa tu vyhovárať a sťažovať na svoje povinnosti a starosti, asi Vám postačí jedno slovo... ŠKOLA. A preistotu pridám ešte jedno - SKÚŠKY. Snáď ste dostatočne pochopili moju situáciu :D Možno Vás ešte do Vianoc prekvapím, ale nič nesľubujem.

 Tentoraz žiadne dlhé úvody. Ďakujem za všetky komentáre, píšte to čo si naozaj myslíte, žiadne nezmyselné rečičky, len aby ste neurazili. Pokojne to na mňa vybaľte.

 Už ste si možno ani nemysleli, že tá chvíľa príde, ale... TRADADÁ! Dovolenkový čas skončil, prázdninové vylihovanie pomaly končí a tak ešte pred začiatkom nemenovaného roka vypúšťam pre všeobecné blaho malý únik z reality. Prepadajú ma malé obavy, či si budete pamätať všetky súvislosti s predchádzajúcou kapitolou, ale verím vo Vašu fotogenickú pamäť:D Vychutnajte si dej, čítajte pomaličky a objavujte vzácne fotografie z Michaelovho života v albume.